V poslednej modernej dobe sa často stretávame s názormi, že holokaust nebol alebo je to len výmysel. Mnoho mladých ľudí začalo sympatizovať s ideológiou fašizmu a nacizmu.
Prečo? Pýtame sa…
Z tohto dôvodu sme cítili potrebu ísť a vidieť na vlastné oči, to čo podľa niektorých nebolo. Už počas cesty v autobuse sme boli informovaní, že toto nebude klasická exkurzia.
Po príchode do Auschwitz I. bolo všade okolo cítiť zvláštnu-smutnú atmosféru. Nikto nám nemusel nič hovoriť, bolo to vidieť i cítiť. Zem to porozprávala za iných, tá zem, na ktorej umierali ľudia. Po vstupe do areálu to bolo ešte horšie, videli sme kde a v akých podmienkach žili ľudia. Takí istí ľudia ako my. Ľudia z mäsa a kostí, ku ktorým sa nacisti správali ako k menejcenným. Videli sme osobné veci ľudí, ktorí tam zomreli. Mnoho malých detských topánočiek, ľudské vlasy… Obrovské množstvo ľudských vlasov. Mnohí z nás sa neubránili slzám. A to horšie nás ešte len čakalo.
Pre nedostatočnú kapacitu bol postavený v Brezinke najväčší komplex – Auschwitz Birkenau (Auschwitz II.), ktorý sa nachádza asi 3 km od dedinky Osvienčim. Keď sme stáli na vlakovom nástupišti kde prichádzali väzni, začal fúkať vietor, v jeho vánku bolo cítiť smrť.
Žiaci našej školy sa správali maximálne disciplinovane, boli pochválení od našich sprievodkýň za čo by sme im radi poďakovali.
