LEMUN 2022
Minulý týždeň sa žiaci našej školy zúčastnili konferencie LEMUN v holandskom meste
Leiden. MUN je modelové zasadanie OSN, kde žiaci stredných škôl z celého sveta zastupujú
krajiny v rôznych výboroch. Vo svojich výboroch lobujú a vyjednávajú rezolúcie na aktuálne
svetové problémy a samozrejme obhajujú záujmy krajiny, ktorú reprezentujú. Na LEMUNe
boli žiaci z Nemecka, Poľska, Maďarska, Holandska, Francúzska, Škótska, Turecka a
Portugalska. Naša škola bola jediná zo Slovenska. Tento rok bol jubilejný dvadsiaty ročník
LEMUNu a pre nás to bola devätnásta účasť. LEMUN má rovnaké výbory a komisie ako
reálne OSN a zároveň aj náročnejšie špeciálne výbory, ktoré reagujú na aktuálne problémy a
krízy. Tento rok to boli špeciálne výbory zaoberajúce sa pandémiou covid-19 alebo
vojenským konfliktom na Ukrajine a jeho dopadom na celý svet.
Naši žiaci aktívne lobovali a diskutovali vo výboroch na témy ako zabezpečenie slobody tlače
vo vojenských konfliktoch, zabezpečenie vzdelania pre ženy, ako znížiť konzumáciu mäsa,
pašovanie drog z latinskej Ameriky, úloha sociálnych médií v sociálnom a emočnom rozvoji
detí a adolescentov, medzinárodné adopcie, testovanie vakcín na deťoch, vyhodnocovanie
opatrení, očkovania a prevencie covid-19.
Spoznali veľa ľudí z iných krajín a kultúr, naučili sa efektívne komunikovať a viesť formálne
debaty. LEMUN je jedinečná skúsenosť pre žiakov, ktorí majú všeobecný prehľad o dianí vo
svete a neboja sa verejne vystupovať a debatovať.
„Cesta autobusom bola v pohode aj napriek tomu že mojej chrbtici sa to veľmi nepáčilo. Keď
sme prišli do Holandska, mali sme čas pobehať si po meste a pokupovať suveníry. Večer
sme sa v škole zaregistrovali a vyzdvihli si nás hostiteľské rodiny. U rodiny sa mi bývalo
príjemne boli veľmi milí a ohľaduplní. Max, môj hostiteľ, má dve mladšie sestry. Bývajú v
trojposchodovom dome a majú dve mačky. Na ďalší deň som mal doobeda voľno tak mi Max
spravil prehliadku mesta. Na Lemune sme preberali problém s trafikovaním drog z latinskej
Ameriky, neokolonializmus. Keď sme riešili situáciu na Západnej Sahare tak Guatemala a
Španielsko sa rozhodli že ju budú kolonizovať a Rusko s Ukrajinou tam chceli presunúť
vojnu. Veľmi ma to bavilo, hlavne teda to že to nebolo až také vážne ale aj také viac
zábavné. Spoznal som veľa ľudí z rôznych krajín a priučil sa niečo nové o kultúrach. Získal
som mnoho skúseností a veľmi som si to užil.“ (Martin – General Assembly 4)
“My time at LEMUN was really fun, I enjoyed every moment of it. Despite it being in a setting
that felt very formal, I was surprised by how casual some aspects of it felt. Coming in I was
thinking ¨ Oh I´ll probably mess something up, they´ll throw me out. ¨ But after meeting the
people in charge I was very glad to find out I was mistaken. It was very casual, and although
we still had to follow rules and procedures as one would in a real UN meeting, jokes were
common and in general all participating had a really fun time. We were discussing real life
issues and one of them was of the current events in the country of Yemen. Now, of course,
everyone had their own ideas on how to fix it and proposals were made, but after debating it
was agreed by all countries that the easiest solution is to simply delete the country-nuke it
some would say. If there is no country, there are no problems in the country. Of course, I was
representing a country of my own, and gave a speech myself as well. And despite totally
messing it up, stuttering all the way through and barely getting my point across, I enjoyed
every moment of it. And so, thinking about it now, the LEMUN event was one of the best
events I was given a chance to attend.” (Marek – General Assemby 1)
„Náš výlet začal cestou. Cesta bola rýchla, pohodlná a skoro celú som ju prespal. Keď sme
prišli o dvanástej do Leidenu, mali sme rozchod a čas pre seba aby sme si popozerali mesto.
Potom sme išli do školy odkiaľ si nás mali prevziať hostia. Môj host Jan douwe Stijnman bol
úplný pohoďák a frajer. Mal milých a štedrých rodičov. Keď sme prišli domov som zažil asi
prvý kultúrny šok. Dom bol úzky, trojposchodový a nevyzúvali sa pri vchode na čo som nebol
zvyknutý. Jeho otec mi vysvetlil že bývajú v “carbon neutral house”, čiže v ekologickom
dome a preto sa aj kúri len v určitú dobu a sprchujú sa ráno nie večer. V ten večer som mal
ešte možnosť ochutnať ich národný dezert “vla” čo sa dá prirovnať chuťovo k jogurtu monte.
Na druhý deň v piatok ma zobral jeho otec do mesta kde mi ukázal skryté pamiatky,
rozprávali mi o kultúre Holanďanov a na koniec ma zobral do zaujímavej kaviarne, kde
pracovali ľudia s downovým syndrómom. Potom nasledovala už samotná konferencia, ktorú
som si užil, bola zaujímavá a určite som si z nej odniesol veľa zážitkov. Bol som vo výbore,
ktorý sa zameriaval na Covid a pandémiu ako takú. Z tohto zájazdu si odnášam veľa
skúseností, spoznal som kultúru nielen Holanďanov ale aj napríklad Nemcov, Poliakov alebo
Maďarov počas konferencie. Veľmi odporúčam aj ostatným žiakom z nižších ročníkov aby sa
zapojili ďalší rok, nebudú ľutovať.“ (Richard – Special conference looking back at the covid-
19 pandemic)
„Lemun som si veľmi užil, je to úplne niečo iné ako keď sme boli minulý rok online. Riešili
sme problémy ako ženské právo na vzdelávanie alebo spôsoby ako nahradiť mäso. Príjemná
nálada bola celý víkend, nikto to nebral extrémne vážne ale na druhu stranu sme robili
všetko tak ako sme mali. Bývanie v rodine bol veľmi dobrý zážitok, nebývalý som ďaleko od
školy. Spoznávať mesto a nových ľudí bolo super. Témy ma veľmi bavili lebo som dokázal
spoznať nové kultúry a nové pohľady na svet.” (Samuel – General Assembly 3)
„Tento nečakaný výlet do Holandska som si užila na plno. Cestovali sme autom, cesta trvala
15 hodín. Hneď ako sme prišli sme mali šancu sa poprechádzať krásnym centom mesta
Leiden, v ktorom sa LEMUN konal. Následne sme prišli do školy, kde po nás prišli naše
hosťovské rodiny. Moja hosťovská rodina ma zobrala do reštaurácie na sushi. Na druhý deň
sme išli spolu do školy na LEMUN. Rokovali sme o rôznych problémoch, ako napríklad
vakcinácia detí, internacionálne adopcie a následky používania sociálnych médií. Dozvedela
som sa mnoho nových informácii o rôznych krajinách a o ich rôznych postupov riešenia
týchto problémov.“ (Katarína – UNICEF)
